Potrebu uzákoniť novú podobu slovenčiny odôvodnil Ľ. Štúr v práci Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto náreči. K uzákoneniu spisovného jazyka došlo na spoločnej schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Za základ spisovnej slovenčiny prijali stredoslovenské nárečie a uzniesli sa na fonetickom pravopise. Ešte v tom istom roku napísal J.Kráľ v slovenčine Dumu bratislavskú. Viete, v ktorom roku to bolo?
Neoficiálne sa o zavedení novej spisovnej slovenčiny rozhodlo na porade 14. februára 1843 a po stretnutí s J. Hollým v júni toho istého roku, oficiálne na prvom zasadaní Tatrína v Martine 26.-28. augusta 1844. Za základ spisovnej slovenčiny si mladí vzdelanci štúrovského obdobia vybrali súdobú kultivovanú stredoslovenčinu. Tá sa im zdala najviac rozšírená, všetkým Slovákom najbližšia, a teda schopná zjednocovať a reprezentovať národnú svojbytnosť. Za cieľ si dali prijať a kodifikovať takú formu spisovnej reči, ktorá by bola živá, perspektívna a ktorá by národ zjednocovala a reprezentovala jeho svojbytnosť. Kodifikácia novej spisovnej slovenčiny sa štúrovcom nepresadzovala ľahko. Okrem prekonávania ťažkostí, ktoré vyplývali z ich spoločenskej, kultúrnej a politickej angažovanosti (literárna tvorba, vydávanie novín a časopisov, príprava povstania a účasť na ňom a podobne), museli ju brániť proti kritikom z vlastných radov, z mladšieho pokolenia bernolákovcov, ale aj proti výpadom zástancov „upravenej“ (slovakizovanej) češtiny. (wikipédia)
Dnes sme si pre vás pripravili matematický hlavolam, ktorý pochádza z prijímacích skúšok Harvardovej univerzity z roku 1869. Každí obrázok predstavuje ukryté číslo. Vašou...
Delenie